Profil školy

 

        Vznik našej Cirkevnej základnej školy sv. Demetra v Ražňanoch sa datuje k 1.9.2002. Patrónom našej školy je sv. Demeter, ktorého uctievali už solúnski bratia Cyril a Metod v časoch Veľkej Moravy. Jeho sviatok slávime 26. októbra. V obci Ražňany sa dokonca nachádza aj prvý chrám zasvätený práve tomuto svätcovi.

Prvá zmienka o existencii školy pri kostole sv. Demetra je zo zápisu v ražnianskej kronike, ktorá spomína školu pre evanjelickú cirkev na úrovni gymnázia s pôsobnosťou pre celé hornouhorské okolie (približne dnešné východné Slovensko). Pravdepodobne od 30. rokov 17. storočia až do roku 1672 bolo v Ražňanoch gymnázium pre budúcich kazateľov.

Druhý záznam o existencii školy v Ražňanoch je z roku 1691, keď už v opäť katolíckej farnosti bola urobená vizitácia z biskupského úradu v Jágri. Zápis konštatuje, že v Ražňanoch vizitátor našiel pekný kostol zasvätený sv. Demetrovi a priľahlú školu.

Základná škola v Ražňanoch má teda dlhú tradíciu a dokonca v minulosti plnila oveľa vážnejšiu funkciu, ako má dnes. Po prevrate v roku 1948 bola škola cirkvi odňatá a mala štátny charakter. V roku 2002 sa škola stáva opäť cirkevnou. (Solár, J. Kostol sv. Demetra v Ražňanoch, Rímskokatolícky farský úrad Ražňany, str.70)

Niečo o sv. Demetrovi...

                        Pochádzal zo Solúna, kde sa narodil v druhej polovici 3. storočia. Jeho otec bol vysokým cisárskym hodnostárom a tajným kresťanom. Rodičia vychovali syna v kresťanskej viere. Po jeho smrti cisár Maximián ustanovil Demetra za predstaviteľa mesta. Ten v úrade neochvejne vyznával svoju vieru a obrátil mnoho pohanov. Keď sa cisár dozvedel, že je Demeter kresťanom, veľmi sa rozhneval. Raz, keď sa vracal z vojnových bojov, zastavil sa v Solúne, aby dal Demetra zavrieť do väzenia. Pretože Demeter vedel, čo ho čaká, dal všetok svoj majetok vernému sluhovi Zupovi, ktorému nariadil, aby ho rozdal chudobným.

Cisár usporiadal v meste hry. Jednou z veľkých atrakcií bol jeho vandalský zápasník, menom Lius. Bol to muž neobyčajnej sily, ktorý každého premohol. Pre neho postavil vysoký most. A pod ten dali množstvo oštepov, hrotmi hore. Každý, kto z mosta spadol, sa nabodol na hroty a v mukách zomrel. Mnoho ľudí muselo s Liom bojovať, zvlášť kresťania. Maximián s radosťou hľadel, ako Lius zhadzuje svojich protivníkov z mosta. V Meste žil jeden kresťanský mladík, menom Nestor. Keď videl, koľko kresťanov Lius zabil, rozhodol sa s ním bojovať. Prv než vstúpil do arény, šiel k Demeterovi, aby sa s ním poradil. Demeter povedal: „Choď. Nad Liom zvíťazíš a za Krista zomrieš“.

Keď Nestor vstúpil do arény, prehlásil, že je kresťanom a chce bojovať v mene Kristovom. Tu sa cisár rozhneval. Nariadil mu, aby šiel bojovať. Nestor vstúpil na most, prežehnal sa znamením kríža, a začal zápasiť. Aj keď bol malý vzrastom, zhodil obra z mosta na kópie. Rozhnevaný cisár dal mladíka zavrieť. Keď sa dozvedel, že na Liovej smrti má podiel viny aj Demeter, dal ho vo väzení prebodnúť kópiami. Nestora dal sťať mečom. To bolo v roku 306. V noci prišli kresťania, vzali tajne Demeterove telo a pochovali ho. Po skončení prenasledovania kresťanov bol nad Demeterovým hrobom postavený malý chrám, v ktorom sa udialo mnoho zázrakov. V tom chráme boli tiež v 5. storočí uzdravený z nevyliečiteľnej choroby veľmož menom Leontij. Na poďakovanie sa rozhodol postaviť nad hrobom mučeníka veľký chrám. Keď kopali základy stavby, našli telo mučeníka neporušené. Vytekala z neho vonná myrha. Telo potom bolo dané do drahocennej rakvy a uložené v chráme. Myrha z neho vyteká do dnešných dní. V chráme sa potom udialo množstvo zázrakov. 

Modlitba k sv. Demetrovi

Všemohúci a večný Bože, Ty si dal sv. Demetrovi vojakovi a mučeníkovi takú silu, že sa nedal zlákať sľubmi ani zastrašiť hrozbami a mukami, prosíme Ťa, daj aj nám na jeho orodovanie silu, aby sme víťazili nad zlom a každodenné kríže niesli trpezlivo a s láskou v spojení s Ježišom Kristom, ktorý je Boh a s Tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen. Otčenáš... Zdravas... Sláva Otcu... Svätý Demeter, patrón nášho chrámu, oroduj za nás.

 

        V roku 1510 bol v Ražňanoch postavený nový kostol na základoch staršieho kostola, ktorý pravdepodobne – tak ako aj v Sabinove spustošili husitské vojská v polovici 15. storočia. Stavbu nového kostola financoval Demeter de Nyárs, ostrihomský kanonik a vikár ostrihomskej arcidiecézy. Na stavbe kostola sa podľa všetkého zúčastnili staviteľ Ján z Prešova, ktorý sa v tomto období podieľal na stavbe chrámov v Sabinove, Bardejove a Prešove. Na stvárnení pastofória vo svätyni kostola majster kamenár z okruhu Vincenta z Dubrovníka. Toto pastofórium je z kameňa, umelecky zhotovený, v krásnom románskom slohu, nad ktorým je vyrytý erb zakladateľa kostola s nasledujúcim nápisom: "DEMETRIUS Z ŇARŠAN, DOKTOR DEKRÉTOV BISKUP SANCTUARIENSKY, VIKÁR OSTRIHOMSKEJ CIRKVI, ARCIDIAKON NITRIANSKY A KANONIK OSTRIHOMSKÝ." Uvedený v latinčine takto: "Demetrius de Nyárs, decretorum doctor eppus Sanctuariensis, vicarius eccesiae Starigoniensis.“ Tento kostol bol v roku 1540 rozšírený a v rokoch 1778 a 1908 obnovený. V období reformácie kostol viackrát zaujali protestanti. Definitívne kostol zaujali katolíci okolo roku 1724. Prvým známy farár pôsobiaci v Ražňanoch sa volal Marek a pôsobil v tridsiatych rokoch 14. storočia.